OTIS LAUBERT
objekt, inštalácia, readymade, maľba
Otis Laubert patrí k zakladateľskej generácii konceptuálneho umenia v Československu. Počiatky jeho tvorby siahajú do obdobia alternatívneho udergroundového umenia prezentovaného výlučne v neoficiálnych priestoroch mimo kontextu umenia štátnej komunistickej dogmy socialistického realizmu. Projekty ktoré si od 60. rokov systematicky zaznamenával vo svojich diároch dnes postupne realizuje pre lokálne aj medzinárodné výstavy. Vystavoval v Mattress Factory Pittsburgh, Prague Biennale II., v Slovak National Gallery, National Gallery Prague, ale aj v galérii Sonia Rosso v Toríne, Milano Flash Art Show, etc. Tvorba of Otis Laubert je založená na kombinácii, manipulácii a transformácii nájdeného objektu. Napriek skutočnosti, že dáva zdanlivo nepotrebným a zabudnutým predmetom nové životy, nie je typickým reprezentantom junk artu. Je dedičom ideí dadaizmu, fluxusu, neodada vzdialený nie je ani novému realizmu. Jeho ateliér je obrovskou zbierkou najrôznejších nájdených aj systematicky vyhľadávaných objektov zoradených podľa najsofistikovanejších kritérii. Tie potom slúžia ako zdroj pre ďalšiu tvorbu.
Predstavte si že sa ocitnete uprostred zázračného priestoru v ktorom vás obklopujú celkom všedné, každodenné veci, ktoré sú ale podivuhodne a nekonvenčne usporiadané podľa najrôznejších pochopiteľných aj menej pochopiteľných kritérií. Krabica s červenými, oranžovými, modrými, zelenými, umelohmotnými, drevenými, kovovými alebo textilnými predmetmi. Zbierka známok, servítkov, zvieratiek, obálok, sáčkov, fixiek, pier, okuliarí, nielen cínových vojačikov, papierikov od žuvačiek, a iných predmetov systematicky zoradených podľa najrôznejších pravidiel-nepravidiel.
Laubert je síce zberateľom starých, pre niekoho nepotrebných vecí, no nie je iba klasickým zberačom – či lovcom unikátnych starožitností. Svoju rôznorodú zbierku totiž využíva iba ako prostriedok pre tvorbu niečoho omnoho dôležitejšieho. Otis Laubert totiž zozbierané, nájdené a objavené veci, ktoré už svoj život prežili kombinuje, zoraďuje, usporadúva a dáva týmto zdanlivo nepotrebným a zabudnutým predmetom životy nové. Pretvára ich a vytvára pre nich nové svety a nás divákov svojho umenia konfrontuje s novou víziou reality. Pre mnohých nezainteresovaných návštevníkov jeho ateliéru by sa mohlo zdať že sa jedná o oživovanie nepotrebných odpadkov, Otis Laubert je však básnikom, ktorý im vdychuje individuálnu poetiku a vytvára nový svet v ktorom sa „opdad“ stáva výrazovým prostriedkom – slovami v jeho básňach.
Otis Laubert je „raritou“ súčasného slovenského umenia a svojim významom ďaleko prekračuje hranice strednej Európy. Vystavovať začal relatívne neskoro a jeho uvažovanie bolo spočiatku vzdialené kategóriám ako výstava, či prezentácia. Svoju tvobu ponímal ako skutočnosť ako každodennú realitu ako dýchanie, chodenie, rozprávanie…
Aktuálna prezentácia Otisa Lauberta je založená na niekoľkých site-specific inštaláciách ktoré vytvoril špeciálne pre priestory kláštora San Pietro in Lamozzo. Po vzhliadnutí priestoru vytvoril projekt asi 40 intervencii, apropriácii, inštalácii a objektov, z ktorých sa vzhľadom na finančné, časové, ale aj priestorové limity podarila pre aktuálnu výstavu reazlizovať iba malá časť. Hravá poézia jeho obrazobásní alebo básňoobrazov oslovuje nevinným systematickým záujmom o konfrontáciu materiálov, hru s nájdenými a systematicky zbieranými a triedenými predmetmi. Elektrizujúce napätie prameniace z úprimnej potreby vypovedať je ale Otisovi stále vlastné.
Juraj Čarný
http://www.sme.sk/c/4009006/otis-laubert-zberac-ci-lovec.html
