ATLANTIS
Skryté dejiny - nové identity
stopy dejín a nových identít na hraniciach po 20 rokoch
Vystavujúci umelci:
Peter Barényi, András Csefálvay, Anton Čierny, Eja Devečková, Tomáš Džadoň, Andrea Kalinová, Radko Mačuha, Štefan Papčo
Špeciálni hostia: Chrisoph Hȍschele a Kai Kaspar
Kurátorky: Ivana Madariová a Katarína Slaninová
Miesto konania výstavy: Open Gallery, Baštová 5, Bratislava
Otvorenie výstavy: 30. júla 2009 o 18.00 hod
Trvanie výstavy: 31. júla - 30. augusta 2009
Otvorené: streda - nedeľa, 12.00 - 18.00 hod
Výstava je realizovaná s finančnou podporou Ministerstva kultúry Slovenskej republiky a programu Culture 2007 - 2013 Európskej únie.
Mediálna podpora: Flash Art CZ/SK, Artyčok.tv
Medzinárodný projekt ATLANTIS tematizuje problematiku transformácie krajín Európy po roku 1989 a vo forme umeleckých výstupov reflektuje zmeny politické ako i spoločenské, ktoré po tomto roku nastali. Prostredníctvom konfrontácií názorov umelcov a odborníkov pochádzajúcich z bývalej Východnej a Západnej Európy umožňuje ATLANTIS vidieť danú problematiku z rôznych uhlov pohľadu a ponúka rozmanité spôsoby vnímania a chápania prelomového obdobia.
Hlavným motívom projektu spájajúceho partnerov z Nemecka, Grécka, Bulharska a Slovenska je bájna oceánom pohltená Atlantída, ktorá stála modelom pre alegorický príklad ideálnej spoločnosti v spore o egalitárnom alebo elitárnom usporiadaní štátu medzi Platónom, Sokratom a Aristotelom. 20 rokov po páde „železnej opony" získava legendárna i filozofická Atlantída nový význam. Pád opony je pádom jedného z politických systémov - socializmu a práve v čase osláv výročia je v dôsledku hospodárskej krízy skúšaný i druhý politický systém.
Atlantída má byť symbolom pre všetky utópie o ideálnom usporiadaní štátu, a preto sme si ju vybrali ako názov projektu, ktorý chce metódami umeleckého stvárnenia, artikulácie a výskumu rozšíriť naše poznatky o uplynulých 20 rokoch vývoja stredoeurópskej spoločnosti s jej ťažko uchopiteľnými procesmi zmien. Projekt má byť dialógom umelcov z bývalej autoritatívnej východnej Európy a bývalej demokraticky konštituovanej západnej Európy.
Jadrom projektu sú site-specific umelecké diela realizované na/o hraniciach, v priestoroch so špecifickou atmosférou, na tzv. miestach nikoho, ako i diela, ktoré vznikli priamo pre priestory galérií tematizujúc problematiku politickej, spoločenskej transformácie ako i samotné obdobie socializmu.
Časová línia projektu sa odvíja od historických míľnikov a začína v Nemecku na romantickom zámku Sacrow, ktorý slúžil ako miesto výmeny tajných agentov medzi západným a východným Nemeckom a cez jeho park sa tiahol Berlínsky múr. Tu sa uskutoční prvá zo série výstav. Symboliku podobných hraničných priestorov budú sledovať aj ostatné miesta projektu - Slovensko - Rakúsko - Maďarsko, Taliansko a Slovinsko (Gorizia a Nová Gorica), Bulharsko a Grécko (Plodiv a Tesaloniki). Dôležité je postihnúť špecifiká jednotlivých lokálnych situácií.
Zahraniční partneri:
Nemecko, Potsdam - Heinrich Böll Stiftung Brandenburg, www.boell.de
Nemecko, Potsdam - Rohkunstbau, www.rohkunstbau.de
Grécko, Thessaloniki - ArtBOX.gr, www.artbox.gr
Bulharsko, Plovdiv - Art Today Associacion, center for contemporary art, www.arttoday.org
Medzinárodný projekt mal v pôvodnej verzii prebiehať na všetkých hraniciach bývalého „ostbloku", vo finálnej fáze bude ale realizovaný iba na hraniciach Bulharska a Grécka, východného a západného Nemecka a slovenská výstava sa prostredníctvom niektorých diel bude zaoberať hranicou vo všeobecnosti, pričom sa dotkne aj konkrétnych hraníc a národných identít ako i obdobia socializmu.
Peter Barény | Eja Devečková
Mandarínky, inštalácia, 2009
Autori reagujú na obdobie socialistickej republiky a spotrebné návyky obyvateľov. Ako väčšina zúčastnených i ich sa táto doba dotkla iba v detstve a jednou zo spomienok, ktoré najviac utkveli autorom v pamäti je exkluzívna vôňa mandariniek. Tovar, ktorý bol vo veľmi obmedzenom množstve nielen kvôli času dozretia dodavaný len na Vianoce sa pre autorov stal synonymom nefungujúceho hospodárskeho systému, tak ako v Poľsku toaletný papier, či v Rusku cukor. „Obom sa nám v hlavách uložila asociácia na ich vôňu a úzke prepojenie s obdobím Vianoc, ako aj nemožnosťou kúpiť ich kedykoľvek inokedy a vo väčšom množstve (čo sme si v zásade ani neuvedomovali - kedže to bol normálny stav)." Symptomaticky sa príprava inštalácie v strede leta stala rovnakou nočnou morou ako nákup pred 20 rokmi. „Inštalácia sa v kontexte výstavy jednoduchým spôsobom vracia k obdobiu komunizmu a pohráva sa s nemožnosťou čokoľvek zohnať. Na druhej strane reflektuje aj súčastný stav kedy sa, zjednodušene povedané, prebytok stáva novou nemožnosťou… A tak mnohé úbohé mandarinky hnijú kdesi v kúte."
András Cséfalvay
Songs for Her, a Collection, inštalácia, 2009
Dielo Andrása Cséfalvaya sa zameriava na identitu človeka poznamenaného ideologicky zkonštruovaným názorom na národnosti z čias komunizmu. Jeho rodina patrí k pôvodnym bratislavským maďarom, ktorí sa v tomto období museli vyrovnať so zmenou z multikultúrneho a tolerantného prostredia ku nalinajkovanej identite národa žijúceho len pre krajšie zajtrajšky. Možno práve toto spôsobilo národnú „vykorenenosť", kedy sa autor ľahšie identifikuje so škandinávskymi krajinami ako s vlastným prostredím.
Cséfalvayova inštalácia Songs for Her, a Collection „je modelom ateliérového stola, na ktorom sú poukladané papiere, listy, citácie, myšlienky. Tematicky sú koncentrované na identitu severského človeka (Idea of the North a anima nordensis). Čiastočne vysvetľujem, čiastočne mysticizujem môj vlastný postoj; sentimentálny, možno až infantilný idealizmus."
Anton Čierny
sa vo svojej tvorbe venuje hraniciam už dlhšiu dobu. Výrazným počinom bol workshop so študentmi na slovensko - ukrajinských hraniciach prechádzajúcich permanentnou transformáciou. Pre projekt Atlantis vytvorí v akcii, víkend pred vernisážou, bájnu krajinu Atlantídy symbolickým prisvojením kusu pozemku na slovensko- maďarských hraniciach, v oblasti rieky Ipeľ. Ostrovček vytvorený meandrovitou trajektóriou rieky síce po formálnej stránke má majiteľa, no leží na pomedzí dvoch krajín bez akýchkoľvek vonkajších alebo evidentných znakov, či označenia hranice. Akcia pozostáva z menšieho happeningu, kde sa počas priateľského stretnutia krajina zmení, kultivuje. I návštevníci budú môcť vykosiť svoju časť novej enklávy. Plánovaná dokumentácia bude za priaznivých poveternostných podmienok kombinovaná s letom balónom. Na výstave je vystavené video z akcie.
Tomáš Džadoň
Skrotený panelák, objekt, 2009
Rovnako ako väčšina objektov, priestorových inštalácií a konceptov Tomáša Džadoňa i dielo Skrotený panelák reflektuje proces vytrhnutia z pôvodného prostredia tradičnej ľudovej kultúry umelo a násilne vytlačenej bezobsažnou socialistickou architektúrou panelových domov. Skrotený panelák sa v Džadoňovom ponímaní stáva gestom - prekonaním tejto traumy, prevládajúcej predovšetkým u staršej generácie. Je zhmotnením jeho snahy vysporiadať sa s týmto nechceným dedičstvom socializmu a prijať ho ako legitímnu súčasť identity mladého človeka z postkomunistickej krajiny. Džadoň toto obdobie nepatetizuje, ani nekritizuje, snaží sa vecne tento fenomén uchopiť a začleniť ho do súčasnej kolektívnej pamäte.
Andrea Kalinová
Strážci na Dunaji, dvojitá diaprojekcia, 2009
Práca Strážci na Dunaji pozostáva z dvojitej diaprokekcie s časťami textov knihy z edície Naše vojsko „Strážci na Dunaji", ktorá rozpráva o práci pohraničníkov. Vyňaté pasáže predstavujú dva protichodné pohľady na propagačnú literatúru pre deti pred rokom 1989. „Texty sú vybraté formou literárnej recyklácie. Zachovala som formu knihy, s tým, že som vybrala najvýstižnejšie časti." Autorku konkrétne zaujali agitátorské texty kombinované s banálnymi príbehmi. Z knihy vyberá časti, ktoré odzrkadľujú dobovú rétoriku pohybujúcu sa medzi fabulovaním, maximálnym zľahčovaním a idealizáciou a na druhej strane radikálnym presviedčaním. Selektívna práca s textom zároveň hyperbolizuje pokrivené vnímanie hraníc, práce a života pohraničiarov.
Radko Mačuha
Fragile, tabuľové maľby, 2009
Export Import, objekt, 2009
Radko Mačuha sa vo svojej tvorbe programovo venuje identite Slovenska. Na výstave Atlantis predstaví diela, v ktorých sa venuje portrétu Slovenska a jeho vzťahom k susediacim krajinám. V dvojici tabuľových malieb FRAGILE sa snaží, s jemnou dávkou irónie a humoru zachytiť krehké slovensko-maďarské vzťahy, ako i náš postoj k Čechám, doprevádzaný neustálym pocitom potreby súperenia a prekonania či už po ekonomickej alebo kultúrnej stránke nášho kedysi „lepšieho a úspešnejšieho" brata. V druhom objekte EXPORT IMPORT hľadá charakteristické znaky mladej Slovenskej republiky: „Objekt pozostáva z EURO palety, ako symbolu nadnárodného obchodu (tatranský tiger), ktorá je premenená na slovenskú zástavu, trikolóru. Dvojkríž som zobrazil, ako zo zeme vyvrátené a odrezané MHD zábradlie (vykoreňovanie, neúcta k tradícii)." Mačuhove diela vedome narábajú s národnými symbolmi a všeobecne známymi znakmi. Po formálnej stránke sa výsledné diela zámerne nevyhýbajú „prvoplánovému popartistickému charakteru" až „insitnej" jednoduchosti a popisnosti, čím sú zrozumiteľné i širšiemu publiku avšak bez toho, aby strácali svoj hlbší význam.
Štefan Papčo
United Mountaines, objekt, 2009
„Pre istú skupinu ľudí ponúkalo horolezectvo v období pred 89tym rokom dostupnú platformu sebarealizácie ako aj možnosť prekročenia politických obmedzení. V 70tych a 80tych rokoch boli Vysoké Tatry pravidelne navštevované množstvom horolezcov, ktorí intenzívne trénovali, liezli a snažili sa dostať do reprezentácie. Reprezentačné družstvo predstavovalo každoročné, zimné a letné mesačné sústredenie v Alpách. V 70tych rokoch počas jednej sezóny vyliezol v Alpách autobus Čechoslovákov viac lezeckých ciest ako zvyšok sveta.
Hory vytvárali v danej dobe priestor imúnny voči politickým a spoločenským obmedzeniam. Mali svoje pravidlá, ktoré boli nezávislé a všade rovnaké. Kritériom na dokonalé fungovanie boli hlavne skúsenosti, technické a fyzické predpoklady jednotlivca.
Koncept „United Mountaines" ignoruje urbánne a iné obývané priestory. Tvorí selekciu a spojenie vybraných (lezecky zaujímavých) európskych pohorí v jednotnú krajinu so špecifickým modelom pravidiel. Upozorňuje na hodnotu a vnútorný potenciál vysokohorského prostredia."
Christoph Höschele a Kai Kaspar
Futbal na hraniciach, video záznam akcie, 2009
Sú autori ojedinelej akcie na hraniciach z pred 2 rokov, kedy sa na hraničnom priechode Petržalka/Berg uskutočnil futbalový zápas medzi rakúskymi a slovenskými umelcami. Ihrisko malo symbolicky stredovú čiaru umiestnenú na hraničnú líniu a počas zápasu boli hráči pri prekročení legitimovaní „colníkmi". Pri oficiálnom otvorení slovenskú hymnu zaspieval Boris Ondreička. Na výstave bude prezentovaný záznam akcie.
Medzinárodný projekt ATLANTIS tematizuje problematiku transformácie krajín Európy po roku 1989 a vo forme umeleckých výstupov reflektuje zmeny politické ako i spoločenské, ktoré po tomto roku nastali. Prostredníctvom konfrontácií názorov umelcov a odborníkov pochádzajúcich z bývalej Východnej a Západnej Európy umožňuje ATLANTIS vidieť danú problematiku z rôznych uhlov pohľadu a ponúka rozmanité spôsoby vnímania a chápania prelomového obdobia.
Hlavným motívom projektu spájajúceho partnerov z Nemecka, Grécka, Bulharska a Slovenska je bájna oceánom pohltená Atlantída, ktorá stála modelom pre alegorický príklad ideálnej spoločnosti v spore o egalitárnom alebo elitárnom usporiadaní štátu medzi Platónom, Sokratom a Aristotelom. 20 rokov po páde „železnej opony" získava legendárna i filozofická Atlantída nový význam. Pád opony je pádom jedného z politických systémov - socializmu a práve v čase osláv výročia je v dôsledku hospodárskej krízy skúšaný i druhý politický systém.
Atlantída má byť symbolom pre všetky utópie o ideálnom usporiadaní štátu, a preto sme si ju vybrali ako názov projektu, ktorý chce metódami umeleckého stvárnenia, artikulácie a výskumu rozšíriť naše poznatky o uplynulých 20 rokoch vývoja stredoeurópskej spoločnosti s jej ťažko uchopiteľnými procesmi zmien. Projekt má byť dialógom umelcov z bývalej autoritatívnej východnej Európy a bývalej demokraticky konštituovanej západnej Európy.
Jadrom projektu sú site-specific umelecké diela realizované na/o hraniciach, v priestoroch so špecifickou atmosférou, na tzv. miestach nikoho, ako i diela, ktoré vznikli priamo pre priestory galérií tematizujúc problematiku politickej, spoločenskej transformácie ako i samotné obdobie socializmu.
Časová línia projektu sa odvíja od historických míľnikov a začína v Nemecku na romantickom zámku Sacrow, ktorý slúžil ako miesto výmeny tajných agentov medzi západným a východným Nemeckom a cez jeho park sa tiahol Berlínsky múr. Tu sa uskutoční prvá zo série výstav. Symboliku podobných hraničných priestorov budú sledovať aj ostatné miesta projektu - Slovensko - Rakúsko - Maďarsko, Taliansko a Slovinsko (Gorizia a Nová Gorica), Bulharsko a Grécko (Plodiv a Tesaloniki). Dôležité je postihnúť špecifiká jednotlivých lokálnych situácií.
Zahraniční partneri:
Nemecko, Potsdam - Heinrich Böll Stiftung Brandenburg, www.boell.de
Nemecko, Potsdam - Rohkunstbau, www.rohkunstbau.de
Grécko, Thessaloniki - ArtBOX.gr, www.artbox.gr
Bulharsko, Plovdiv - Art Today Associacion, center for contemporary art, www.arttoday.org
Medzinárodný projekt mal v pôvodnej verzii prebiehať na všetkých hraniciach bývalého „ostbloku", vo finálnej fáze bude ale realizovaný iba na hraniciach Bulharska a Grécka, východného a západného Nemecka a slovenská výstava sa prostredníctvom niektorých diel bude zaoberať hranicou vo všeobecnosti, pričom sa dotkne aj konkrétnych hraníc a národných identít ako i obdobia socializmu.
Peter Barény | Eja Devečková
Mandarínky, inštalácia, 2009
Autori reagujú na obdobie socialistickej republiky a spotrebné návyky obyvateľov. Ako väčšina zúčastnených i ich sa táto doba dotkla iba v detstve a jednou zo spomienok, ktoré najviac utkveli autorom v pamäti je exkluzívna vôňa mandariniek. Tovar, ktorý bol vo veľmi obmedzenom množstve nielen kvôli času dozretia dodavaný len na Vianoce sa pre autorov stal synonymom nefungujúceho hospodárskeho systému, tak ako v Poľsku toaletný papier, či v Rusku cukor. „Obom sa nám v hlavách uložila asociácia na ich vôňu a úzke prepojenie s obdobím Vianoc, ako aj nemožnosťou kúpiť ich kedykoľvek inokedy a vo väčšom množstve (čo sme si v zásade ani neuvedomovali - kedže to bol normálny stav)." Symptomaticky sa príprava inštalácie v strede leta stala rovnakou nočnou morou ako nákup pred 20 rokmi. „Inštalácia sa v kontexte výstavy jednoduchým spôsobom vracia k obdobiu komunizmu a pohráva sa s nemožnosťou čokoľvek zohnať. Na druhej strane reflektuje aj súčastný stav kedy sa, zjednodušene povedané, prebytok stáva novou nemožnosťou… A tak mnohé úbohé mandarinky hnijú kdesi v kúte."
András Cséfalvay
Songs for Her, a Collection, inštalácia, 2009
Dielo Andrása Cséfalvaya sa zameriava na identitu človeka poznamenaného ideologicky zkonštruovaným názorom na národnosti z čias komunizmu. Jeho rodina patrí k pôvodnym bratislavským maďarom, ktorí sa v tomto období museli vyrovnať so zmenou z multikultúrneho a tolerantného prostredia ku nalinajkovanej identite národa žijúceho len pre krajšie zajtrajšky. Možno práve toto spôsobilo národnú „vykorenenosť", kedy sa autor ľahšie identifikuje so škandinávskymi krajinami ako s vlastným prostredím.
Cséfalvayova inštalácia Songs for Her, a Collection „je modelom ateliérového stola, na ktorom sú poukladané papiere, listy, citácie, myšlienky. Tematicky sú koncentrované na identitu severského človeka (Idea of the North a anima nordensis). Čiastočne vysvetľujem, čiastočne mysticizujem môj vlastný postoj; sentimentálny, možno až infantilný idealizmus."
Anton Čierny
sa vo svojej tvorbe venuje hraniciam už dlhšiu dobu. Výrazným počinom bol workshop so študentmi na slovensko - ukrajinských hraniciach prechádzajúcich permanentnou transformáciou. Pre projekt Atlantis vytvorí v akcii, víkend pred vernisážou, bájnu krajinu Atlantídy symbolickým prisvojením kusu pozemku na slovensko- maďarských hraniciach, v oblasti rieky Ipeľ. Ostrovček vytvorený meandrovitou trajektóriou rieky síce po formálnej stránke má majiteľa, no leží na pomedzí dvoch krajín bez akýchkoľvek vonkajších alebo evidentných znakov, či označenia hranice. Akcia pozostáva z menšieho happeningu, kde sa počas priateľského stretnutia krajina zmení, kultivuje. I návštevníci budú môcť vykosiť svoju časť novej enklávy. Plánovaná dokumentácia bude za priaznivých poveternostných podmienok kombinovaná s letom balónom. Na výstave je vystavené video z akcie.
Tomáš Džadoň
Skrotený panelák, objekt, 2009
Rovnako ako väčšina objektov, priestorových inštalácií a konceptov Tomáša Džadoňa i dielo Skrotený panelák reflektuje proces vytrhnutia z pôvodného prostredia tradičnej ľudovej kultúry umelo a násilne vytlačenej bezobsažnou socialistickou architektúrou panelových domov. Skrotený panelák sa v Džadoňovom ponímaní stáva gestom - prekonaním tejto traumy, prevládajúcej predovšetkým u staršej generácie. Je zhmotnením jeho snahy vysporiadať sa s týmto nechceným dedičstvom socializmu a prijať ho ako legitímnu súčasť identity mladého človeka z postkomunistickej krajiny. Džadoň toto obdobie nepatetizuje, ani nekritizuje, snaží sa vecne tento fenomén uchopiť a začleniť ho do súčasnej kolektívnej pamäte.
Andrea Kalinová
Strážci na Dunaji, dvojitá diaprojekcia, 2009
Práca Strážci na Dunaji pozostáva z dvojitej diaprokekcie s časťami textov knihy z edície Naše vojsko „Strážci na Dunaji", ktorá rozpráva o práci pohraničníkov. Vyňaté pasáže predstavujú dva protichodné pohľady na propagačnú literatúru pre deti pred rokom 1989. „Texty sú vybraté formou literárnej recyklácie. Zachovala som formu knihy, s tým, že som vybrala najvýstižnejšie časti." Autorku konkrétne zaujali agitátorské texty kombinované s banálnymi príbehmi. Z knihy vyberá časti, ktoré odzrkadľujú dobovú rétoriku pohybujúcu sa medzi fabulovaním, maximálnym zľahčovaním a idealizáciou a na druhej strane radikálnym presviedčaním. Selektívna práca s textom zároveň hyperbolizuje pokrivené vnímanie hraníc, práce a života pohraničiarov.
Radko Mačuha
Fragile, tabuľové maľby, 2009
Export Import, objekt, 2009
Radko Mačuha sa vo svojej tvorbe programovo venuje identite Slovenska. Na výstave Atlantis predstaví diela, v ktorých sa venuje portrétu Slovenska a jeho vzťahom k susediacim krajinám. V dvojici tabuľových malieb FRAGILE sa snaží, s jemnou dávkou irónie a humoru zachytiť krehké slovensko-maďarské vzťahy, ako i náš postoj k Čechám, doprevádzaný neustálym pocitom potreby súperenia a prekonania či už po ekonomickej alebo kultúrnej stránke nášho kedysi „lepšieho a úspešnejšieho" brata. V druhom objekte EXPORT IMPORT hľadá charakteristické znaky mladej Slovenskej republiky: „Objekt pozostáva z EURO palety, ako symbolu nadnárodného obchodu (tatranský tiger), ktorá je premenená na slovenskú zástavu, trikolóru. Dvojkríž som zobrazil, ako zo zeme vyvrátené a odrezané MHD zábradlie (vykoreňovanie, neúcta k tradícii)." Mačuhove diela vedome narábajú s národnými symbolmi a všeobecne známymi znakmi. Po formálnej stránke sa výsledné diela zámerne nevyhýbajú „prvoplánovému popartistickému charakteru" až „insitnej" jednoduchosti a popisnosti, čím sú zrozumiteľné i širšiemu publiku avšak bez toho, aby strácali svoj hlbší význam.
Štefan Papčo
United Mountaines, objekt, 2009
„Pre istú skupinu ľudí ponúkalo horolezectvo v období pred 89tym rokom dostupnú platformu sebarealizácie ako aj možnosť prekročenia politických obmedzení. V 70tych a 80tych rokoch boli Vysoké Tatry pravidelne navštevované množstvom horolezcov, ktorí intenzívne trénovali, liezli a snažili sa dostať do reprezentácie. Reprezentačné družstvo predstavovalo každoročné, zimné a letné mesačné sústredenie v Alpách. V 70tych rokoch počas jednej sezóny vyliezol v Alpách autobus Čechoslovákov viac lezeckých ciest ako zvyšok sveta.
Hory vytvárali v danej dobe priestor imúnny voči politickým a spoločenským obmedzeniam. Mali svoje pravidlá, ktoré boli nezávislé a všade rovnaké. Kritériom na dokonalé fungovanie boli hlavne skúsenosti, technické a fyzické predpoklady jednotlivca.
Koncept „United Mountaines" ignoruje urbánne a iné obývané priestory. Tvorí selekciu a spojenie vybraných (lezecky zaujímavých) európskych pohorí v jednotnú krajinu so špecifickým modelom pravidiel. Upozorňuje na hodnotu a vnútorný potenciál vysokohorského prostredia."
Christoph Höschele a Kai Kaspar
Futbal na hraniciach, video záznam akcie, 2009
Sú autori ojedinelej akcie na hraniciach z pred 2 rokov, kedy sa na hraničnom priechode Petržalka/Berg uskutočnil futbalový zápas medzi rakúskymi a slovenskými umelcami. Ihrisko malo symbolicky stredovú čiaru umiestnenú na hraničnú líniu a počas zápasu boli hráči pri prekročení legitimovaní „colníkmi". Pri oficiálnom otvorení slovenskú hymnu zaspieval Boris Ondreička. Na výstave bude prezentovaný záznam akcie.